Hlavné mesto dostane už čoskoro novú dominantu. Projekt Metropolis, ktorý vzniká na území nového centra neďaleko bratislavskej autobusovej stanice, vzbudí pozornosť originalitou a využitím najmodernejších prvkov. Návrh rezidenčných moderných budov pripravila popredná česká architektonická kancelária City Work Architects. Pri tvorbe tohto unikátneho projektu vychádzali jej architekti z dlhoročných skúseností a inšpirovali sa modernými rezidenčnými projektmi vo svete. O meniacom sa centre Bratislavy a projekte Metropolis sme sa rozprávali s architektom Jurajom Sonlajtnerom.
Pán Sonlajtner, v Čechách ste autorom mnohých zaujímavých stavieb. Napríklad v Prahe ste sa podieľali na netradične stvárnenom bytovom dome na Kavčích Horách, v Mladej Boleslavi ste zas priniesli premenu centra mesta novým univerzitným areálom, či ste sa zapojili do architektonickej súťaže na rozvoj územia v pražskej Ruzyni. Dá sa povedať, čo je typické pre Vaše projekty?
Väčšina našich projektov je v Prahe, kde žijem a pracujem už takmer tri desaťročia. Ak sa pozrieme na naše práce, prevažujú v nich projekty s väčšími celkami, ktoré vytvárajú alebo dotvárajú naše mestá. To, čo nás v našich projektoch najviac zaujíma, je mestské prostredie. Snažíme sa o to, aby zapadli do urbanizmu danej lokality. Zároveň naším cieľom je, aby nami navrhované projekty neboli len akýmsi architektonickým dielom, ale stali sa súčasťou živého organizmu mesta. Podľa nás je architektúra primárne „službou“. Samozrejme je to o zodpovednosti, pretože architekt pretvára realitu a jeho práca sa dotýka života veľkého množstva ľudí. Umelecké a architektonické vzdelanie je výbavou, ktorú človek musí mať a na začiatku, pri príprave konceptu, hrá veľkú úlohu. Ku konceptu každého nášho diela nás privedú dôkladná analýza investorského zadania a konkrétneho miesta, kde sa projekt nachádza v kombinácii s našou autorskou invenciou. Ak investor a zástupcovia mesta koncept odsúhlasia, prichádza náročná časť detailného projektovania. Už pri vzniku štúdie však musí fungovať nielen výtvarná a umelecká stránka, ale aj ekonomická, technická a legislatívna stránka projektu.
S Vašimi kolegami ste autorom novovznikajúceho rezidenčného projektu Metropolis a do Bratislavy prinášate netypický projekt. Čím ste sa pri jeho tvorbe inšpirovali?
Najväčšou inšpiráciou bola energia a odvaha tvorcov urbanizmu a miestnych úradov. Vďaka tejto energii vzniká unikátny „downtown“ zóny Chalúpkova. Ak by som bol usadený v Bratislave, rád by som v nej žil a pracoval. U nás v Prahe taká energia a odvaha v súčasnosti bohužiaľ nie je. Budúci vzhľad zóny, blízkosť Dunaja a výnimočnosť riešeného miesta na jednej strane a zložité súvislosti a regulácie na strane druhej, nás inšpirovali k vytvoreniu architektúry, ktorá by mohla získať nezameniteľné miesto v budúcom charaktere Bratislavy.
V okolí nového rezidenčného projektu už dnes stoja budovy navrhnuté architektami z rôznych krajín. Vychádzali ste pri tvorbe z toho, aby Metropolis k nim jednoducho povedané zapadol, no zároveň sa stal svojim netradičným tvarom dominantou?
V dobe, keď sme kreslili Metropolis, ešte väčšina projektov v okolí nestála, iba niektoré z nich už boli známe. Staviame v zóne, ktorá vďaka veľkosti umožňuje nové urbanistické a architektonické témy. Náš projekt je v porovnaní s niektorými susedmi menší, a v tom je jeho silná stránka. Ľudia dnes preferujú bývanie v menších celkoch, Metropolis im ponúka súkromie a to v centre mesta. Zároveň som chcel, aby bol náš projekt tvarovo a charakterovo rovnocenným. Príkladom sú mnohé zaujímavé stavby vo svetových downtownoch, ktoré sú síce menšie, ale svojim výrazom, kultivovanosťou a charakterom sú podstatnou súčasťou mesta. Čo sa týka samotného vzhľadu, netradičný tvar písmena „M“ vznikol hneď v úvodných skiciach. Bol inšpiráciou pri názve projektu, ako aj celkovej podstaty, ktorou samotný projekt vyniká. Aj preto dostal nakoniec názov Metropolis a má asociovať slová ako moderný či multifunkčný.
Pracujete na území, ktoré sa zásadne mení a Metropolis by mal byť veľkomestským projektom. Ako ste sa vysporiadali s tvorbou nového verejného priestoru v okolí tohto projektu? Aké sú odozvy predstaviteľov mesta, prípadne prvé ohlasy verejnosti?
Pozemok, ktorý riešime, je pomerne malý. Vytvárame na ňom mestský parter, ktorý jednoznačne podporí budúci charakter ulice Bottovej a na južnej strane chceme vytvoriť mestský park, poloprivátnu zónu. Zelené miesta v rezidenčných projektoch sú dôležité nielen v mikroklimatickom zmysle, ale aj v zmysle sociálnom a urbanistickom. Aj keď sú sčasti prístupné okoloidúcim, netvoria ich hlavné pešie trasy a preto tu rezidenti môžu v pokoji tráviť voľný čas. Niečo podobné poznáme zo zahraničia a je prirodzené, že podobné prvky prichádzajú aj do našich miest. V Metropolise sme sa snažili spojiť naše najlepšie skúsenosti a v spojení s inšpiráciami zo zahraničia. Aj vďaka tomu sme doteraz dostali veľmi pozitívne ohlasy zo strany odborníkov a architektov pracujúcich v dôležitých inštitúciách, ktoré sa k nášmu projektu povinne vyjadrovali.
Aké boli pre Vás osobne ako architekta najväčšie výzvy na tomto projekte?
Najväčšími výzvami bolo dokázať vytvoriť kvalitný solitérny objekt, ktorý nie je situovaný v zástavbe medzi dvoma budovami a zároveň dodržať všetky regulácie, ktoré nám mesto pripravilo. Zo začiatku sa to zdalo skoro nemožné. Rovnako veľkou výzvou bolo aj vysporiadať sa so zložitým procesom pri povoľovaní stavby a získaní stavebného povolenia alebo so vzťahmi s inými developermi v tejto zóne. Veľmi dôležitým aspektom úspechu projektu bol profesionálny prístup investora, ktorý nám zároveň dal stopercentnú dôveru.
V projekte budú podľa návrhu použité odtiene teplých farieb a využijú sa prírodné materiály. Čo konkrétne si bežní užívatelia, laici, môžu pod tým predstaviť?
Chceli sme sa vyhnúť studenému administratívnemu charakteru, aký mestské bytové projekty občas majú. Farebnosť a textúra domu sa inšpiruje prírodnými materiálmi a prirodzenou farebnosťou.
Aký konkrétny typ materiálov ste použili v exteriéri a aký v interiéri? Môžu budúci majitelia bytov očakávať nadštandardné bývanie?
Konkrétne materiály a detaily sú samozrejme podstatné, treba myslieť na to, že väčšina klientov si vo finále vyberá štandard a zariaďovacie prvky podľa vlastných preferencií. Čo je však pri nových projektoch veľmi podstatné, je celkový dojem a atmosféra priestorov v dome a v jeho najbližšom okolí. Pocit, ktorý vo vás zostane po návšteve miesta alebo domu. Tomu sa musia podriadiť jednotlivé materiálové a technické rozhodnutia. Metropolis je určite z pohľadu technológií i použitých materiálov nadštandardný projekt. V bytoch sa napríklad budú nachádzať stropné chladenie i kúrenie, ktoré žiadny z okolitých projektov aktuálne neponúka, rovnako sa v projekte počíta s najvyšším štandardom rekuperácie, ktorá zabezpečí ten vysoký komfort pre budúcich majiteľov.
V Metropolise ste navrhli spolu takmer 300 bytov či apartmánov, avšak ktorý Vy osobne považujete za najatraktívnejší, napríklad svojou dispozíciou alebo výhľadom?
Samozrejme najatraktívnejšie budú byty s výhľadom na Bratislavu, rieku a hrad. To je to, čo človeka napadne hneď. Musím ale povedať, že keby som žil v Bratislave a táto zóna by bola už dostavaná, tak by mi vôbec nevadilo bývať v byte nad kaviarňou s pohľadom na každodenný život na ulici. Zažil som takéto bývanie napríklad v New Yorku alebo Madride a je mi to osobne bližšie než úplná izolácia od mestského života.
Súčasťou nového projektu je aj množstvo zelene, ktorú ste do neho zakomponovali. Čo všetko v projekte nájdeme a aká časť bude prístupná budúcim majiteľom?
Záhrade sme venovali a ešte budeme venovať veľkú pozornosť. Inšpiráciou sú londýnske mestské parky, ktoré sú v tesnom susedstve bytových domov. Ľudia si tam radi sadnú na piknik alebo urobia oslavu narodenín dieťaťa. Chcel by som, aby v našom projekte ľudia žili a nielen bývali. Do určitej miery si chcem užívať každodenný ruch mesta, ale zároveň mám svoju súkromnú zónu, v ktorej sa cítim komfortne. V parteri Metropolisu nájdu jeho obyvatelia dostupné služby, či rôzne obchodné prevádzky, takže budú mať všetko dôležité blízko a po ruke.
Juraj Sonlajtner (46) sa narodil v Nitre. Vyštudoval Fakultu architektúry Českého vysokého učení technického v Prahe a v štúdiu pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. V rokoch 2000 až 2009 bol partnerom v ateliéri ADNS, v roku 2009 založil kanceláriu City Work Architects. Je spoluautorom viacerých stavieb, napríklad Baťův Institut Zlín, Vzdělávací Centrum Na Karmeli Mladá Boleslav, Residenční projekt Prague Marina, Praha Holešovice , Bytový dům Praha, Kavčí Hory. Mnohé jeho projekty ako napríklad Bydlení pro seniory Opava, Baťův Institut Zlín, či Rozvojové území Strahov vyhrali architektonické súťaže. Viac informácií o práci Juraja Sonlajtnera nájdete na www.citywork.cz.
