„Myslím si, že prémiový trh nie je ohrozený dnešnou situáciou. Jedným z dôvodov je, že takýchto bytov je málo a ich balík je obmedzený,“ tvrdí Jaroslav Mida, investičný riaditeľ Mint Investments.
Ako napreduje projekt Metropolis?
Projekt napreduje podľa plánu. Dnes sa nachádzame medzi ôsmym a deviatym nadzemným podlažím, pričom jedno podlažie sa vybetónuje približne za tri týždne. Predpokladáme, že v júli budúceho roka by sme mohli mať dokončenú betónovú konštrukciu až po najvyššie podlažia budov, čiže šestnáste a osemnáste. Potom sa bude dorábať detail a dokončenie je naplánované na prvý kvartál 2024. Kolaudácia je naplánovaná na druhý kvartál 2024.
Veľa developerov rado opisuje svoje projekty typickým marketingovým jazykom, no skúsme to trochu inak. Čím sa podľa vás Metropolis najviac líši od iných slovenských prémiových projektov?
Myslím si, a že to teda nie je len „marketingový kec“, keď poviem, že máme najlepšie technológie v okolí. Nikto v danej lokalite totiž nemá stropné kúrenie a chladenie. Máme špičkovú rekuperáciu vysokej kvality, ktorú taktiež nemá nikto v okolí, čo potvrdil aj náš dodávateľ. To sa napokon odrazilo aj na počte záujemcov, ktorých do projektu prilákal vysoký technologický štandard. V rámci interiérových prvkov využívame talianske značky. K dispozícii pre klientov je až 16 odtieňov veľkoformátových gresových obkladov a dlažieb, z ktorých si môžu vybrať. Pre interiér sme zároveň zvolili dvere s nadštandardnou výškou s bezfalcovým kovaním, klienti majú rovnako na výber zo šiestich odtieňov celodrevených podláh. V projekte sa budú nachádzať aj delivery boxy na doručovanie jedla či iných zásielok, ktoré budú fungovať v spolupráci s recepciou. Myslím si však, že najviac sa od konkurencie odlišujeme dizajnom stavby. Obe budovy vytvárajú tvar písmena M, ktorý je trochu atypický v rámci okolitých budov, no určite bude do lokality zapadať a zároveň sa odlišovať od všetkých ostatných. Som teda presvedčený, že v downtowne zaujme veľmi dobrú pozíciu.
Na stránke v jednom z vašich blogov píšete, že Metropolis prinesie inovatívne technologické riešenia, ktoré budúcim rezidentom ušetria nemalé peniaze na energických úsporách. Energie sú aktuálne veľmi diskutovanou témou, koľko by na nich teda v projekte obyvatelia ušetrili?
Presne zhodnotiť to zatiaľ v tejto fáze projektu nie je možné. Cielime na to, aby projekt disponoval certifikátom najvyššej energetickej udržateľnosti A0, v tom prípade by sa úspora energií mohla pohybovať na hodnote okolo 20 až 25 percent, ale presnejšie čísla budeme poznať až po inštalácii a testovaní, čo bude asi v máji 2023. V rámci výstavby, čo nie je bežné na Slovensku, sme zároveň vytvorili vzorový byt pre technológie a materiálový štandard. V ňom dopredu inštalujeme a testujeme rôzne prvky, technológie, materiály, a až po vyladení všetkých detailov začne prebiehať realizácia jednotlivých bytov. Tento projekt je technologicky nadštandardný a my chceme mať istotu, že všetko bude stopercentne fungovať.
Projekt ste predstavili v roku 2017, no v príprave bol omnoho skôr. Kedy presne nápad vznikol?
Na projekte sa pracovalo postupne od roku 2008, príprava teda trvala niekoľko rokov, počas ktorých sme projekt vyšperkovali do aktuálneho stavu, typu bytov a jednotiek, ktoré vidíme dnes. Posledné úpravy a zvýšenie štandardu prebehlo až okolo roku 2017, keď sme pochopili, že klientela v Bratislave je trochu rozdielna od tej v Prahe a že projekt zasadený v downtowne si vyžaduje lepšie technologické vymoženosti, aby bol pre ňu projekt zaujímavý. To sa teda postupne vylepšovalo až do začatia povoľovacích procesov v roku 2018, územné rozhodnutie a stavebné povolenie sme dostali v rokoch 2018 a 2019.
Aké budovy sa vtedy v lokalite nachádzali?
Vtedy tam prakticky nebolo nič. Prvé, čo vtedy šlo hore, bola Panorama City od nášho konkurenta, no inak sa tam nachádzali staré budovy. Konkrétne na našom pozemku bola menšia zrúcanina, okolie bolo v celku dosť zanedbané, museli sme teda vybúrať všetko, čo tam stálo, a začať od nuly.
Vedeli by ste opísať proces, akým sa postupne rozvíjali zámery a vízie projektu?
Dizajn sa v podstate nezmenil. Písmeno M bolo navrhnuté už v prvých štúdiách od českých architektov City Work Architects. Menila sa skladba bytov, skladba retailu, zefektívnenie občianskej vybavenosti podľa toho, čo by v lokalite fungovalo. Dopĺňal sa štandard vonkajších aj vnútorných prvkov vrátane bytov aj recepcie, no dizajn ako taký bol zachovaný podľa prvého návrhu.
Veže by mali mať obe 63 metrov, no jedna bude mať 16 a druhá 18 nadzemných podlaží. Z akého dôvodu sa budú líšiť?
V jednej špičke budovy budú umiestnené technológie. Ide o posledný trojuholník na vrchole, v ktorom bude technická miestnosť. Bolo to však nutné aj kvôli regulačným požiadavkám, kvôli ktorým sme tam nemohli navrhnúť byty.
Na prvých dvoch podlažiach budú obchodné prevádzky a služby s výmerami od 12 do 223 štvorcových metrov. Tento návrh stále platí?
Určite áno. Kedysi mal návrh trošku väčšie rozlohy, no zistili sme, že prevádzky v bytových domoch sú ťažšie prenajateľné, ak sú väčšie. Preto sme sa ich rozhodli zmenšiť a zefektívniť . Postupne by sme v budúcom roku chceli spustiť marketing pre retailové jednotky. Disponujeme pomerne veľkou databázou záujemcov. Tešíme sa, že viacerí z nich sú budúci majitelia bytov, teda tí, ktorí si v projekte kúpili byt, túto lokalitu zároveň vyhodnocujú ako atraktívnu na podnikanie.
Aké prevádzky si tam predstavujete a máte už nájomcov?
Reštaurácie sa tam nebudú nachádzať, najmä kvôli požiarnym požiadavkám a komfortu budúcich majiteľov, no máme záujemcov z rôznych odvetví, ako napríklad súkromné kliniky, notárske či advokátske kancelárie, prémiové showroomy, ale aj záujemcov o menšie prevádzky, ako napríklad trafika či drobné kaviarne. Sme otvorení všetkému, no chceme, aby mal parter koncept, ktorý dáva zmysel tak budúcim majiteľom bytov, ako aj prevádzkam, ktoré v projekte budú fungovať, teda ekonomický. Nechceme teda, aby sa tam nachádzalo päť notárov. Chceli by sme dosiahnuť, aby parter využíval celý downtown, takže sa budeme snažiť mix prevádzok vhodne nakombinovať. Závisieť to však bude aj od záujmu prevádzkarov, respektíve vlastníkov franšíz, ktorí sa budú chcieť na projekte podieľať. Veríme však, že ich nakombinujeme tak, aby boli spokojní nielen obyvatelia budovy, ale aj ľudia z okolia.
V projekte je 298 bytov. Ešte v máji tohto roka ste sa pre HN vyjadrili, že projekt je vypredaný na 59 percent, čiže majiteľov si našlo už 177 bytov. Ako je na tom projekt teraz?
Dnes sme na 62 percentách. Samozrejme, predaje nejdú takým tempom ako na začiatku, no s tým sme rátali. Tým, že chceme maximalizovať výnos projektu, tak predaj fázujeme. Počítame s tým, že istý počet bytov zostane na konci nepredaný, no my ako spoločnosť sa venujeme v Česku aj prenájmu a správe bytov, takže nám nerobí problém byty dopredávať postupne. Možno oproti iným developerom na nás nie je vyvinutý taký veľký tlak, aby sme všetko rýchlo predali.
Máte rozfázovaný presný počet bytov, ktorý v danom období ide do predaja?
Máme rozfázované, ktoré byty kedy približne pustíme do predaja. Každý projekt má byty, ktoré sú na vyššom podlaží, majú lepší výhľad a záujemcovia ich vyhodnocujú atraktívnejšie. Strategicky sme si teda vybrali časť bytov, ktoré sme pustili do predaja ako prvé, a časť bytov na predaj v Metropolise sme si nechali na neskôr. Sú najlepšie, čo sa týka výhľadov či orientácie, a tie púšťame do predaja v prípade, keď príde klient so špecifickými požiadavkami. A ak je ten byt v ponuke, no stále je kvázi skrytý, tak mu ho vieme ponúknuť. Ale bežne máme balíček bytov, ktorý keď sa vypredá do istého percenta, tak sa doplní o ďalšie.
Kedy ste začali pracovať na cenotvorbe a ako sa rokmi menila?
Do predaja sme šli na jeseň 2020. Ceny bytov v Metropolise sme však nezverejnili, takže nezverejňujeme ani konkrétne dáta. Na stretnutia s naším predajcom Herrys sa stretávali desiatky záujemcov týždenne, takže so záujmom rástli aj ceny. To bol základný pilier, pretože pre nás nie je ekonomicky výhodné predať byty „pod trh“. Už od začiatku sme boli v dobrej pozícii, mali sme top produkt, vysoký štandard a už v prvom kole, keď sme oslovili internú databázu klientov nášho predajcu, bol záujem extrémny, takže sa ceny upravovali aj na hodinovej báze, v minulom roku takto na jeseň ceny zvyšovali osemkrát. Tú cenovú stratégiu a stratégiu predaja sme spoločne nastavili a zvládli veľmi dobre, dnes upravujeme úroveň podľa potreby. Máme nastavené ceny, za ktoré chceme predávať, a nie sme ničím nútení ich znižovať.
Vedeli by ste načrtnúť ceny bytov v projekte?
Informácie či dáta ohľadne predajov a cien si držíme skryté. Je to naša stratégia, ktorá nám doteraz fungovala. Nemáme teda žiadne verejne dostupné informácie ani odhady cien. Cielime na to, že ak má klient záujem o kúpu bytu v projekte Metropolis a štandard, ktorý ponúka, tak príde k nám a dostane ponuku zloženú z určitých bytov podľa jeho záujmu. Cenovo sa líšia, no plošne nechceme komentovať, ako ceny vyzerajú.
Mohli by ste ich aspoň ilustračne porovnať k cenovej relácii iných projektov?
Najluxusnejšie byty u nás sú porovnateľné s cenami v projekte Eurovea 2, aspoň z informácií, ktoré lietajú médiami. V priemere sme teda na podobnej úrovni ako naša konkurencia v okolí, ako napríklad Sky Park od Penty či Vydrica od Lucronu. Tým, že sme technologicky na vyššom štandarde, tak sú ceny možno trošku vyššie, no naše top byty v projekte môžu byť približne na úrovni cien v Eurovei 2 , ktorá je dnes asi najdrahším projektom na Dunaji.
Projekt sa nachádza v downtowne, kde aktuálne vzniká niekoľko prémiových projektov, ako napríklad spomínaná Eurovea 2 či Ister Tower. Ako konkurencia ovplyvnila marketing a cenotvorbu projektu?
Každý vníma konkurenciu. Sledujeme ich trendy aj cenotvorbu, no ako som už hovoril, väčšina väčších projektov má ceny skryté, takže dáta sú limitované. Monitorujeme ich marketing a verejné prezentácie projektov, no my si ideme vlastnou cestou. Myslíme si, že náš produkt je v danej lokalite najlepší, takže naša línia komunikácie je individuálna. No ak naša konkurencia zrazu zdvihne silu marketingu na dané obdobie, tak nechceme zaostávať ani my. Ľudia majú čiastočne krátkodobú pamäť, čo znamená, že keď raz zmiznete z ich pamäti, tak sa tam potom aj ťažšie vraciate. Cieľom teda je byť v povedomí, informovať o progrese aj úspechoch projektu a prispôsobovať marketing situácii na trhu.
Hovorí sa, že v Bratislave už pomaly nie je kde stavať. Pre prémiové projekty je domovom najmä downtown, ten sa však pomaly plní. Ktoré ďalšie lokality podľa vás majú potenciál stať sa novým „downtownom“?
Nemyslím si, že nejaká iná lokalita v Bratislave dokáže prekonať súčasný downtown, ktorý má všetko, od luxusných projektov po obchodné centrá, Staré Mesto či promenádu na Dunaji. Ide o top lokalitu, takže si nemyslím, že ju niečo prekoná. Na druhej strane je pravda, že v centre nie je kde stavať, no chodia nám aj ponuky projektov z iných lokalít Bratislavy, napríklad v Ružinove či v ďalších okrajovejších častiach Bratislavy. Myslím si, že plochy na výstavbu tam stále sú. Samozrejme, nebude to prémiový projekt v downtowne, ale bude to projekt, ktorý u nás v Prahe veľmi chýba – byty pre ľudí, ktorí ich potrebujú, nie na investíciu alebo pre ľudí, ktorí majú veľa peňazí. Pôjde o stredný produkt, ktorý je podcenený aj v Bratislave, keďže je tam nedostatok bytov. Myslím si teda, že aj ostatné lokality majú potenciál doplniť ponuku o tento typ produktu, ktorý dnes veľmi chýba. A ak sa s tým niečo neurobí, keďže tak v Prahe, ako aj v Bratislave sú veľmi pomalé povoľovacie procesy , tak si ľudia nebudú mať čo kúpiť za rozumné ceny.
Aké ďalšie projekty na Slovensku plánujete a chcete sa presunúť aj na zahraničné trhy?
Zatiaľ nie. Zatiaľ sa sústreďujeme na Česko a Bratislavu. Dôvodom je, že Mint Investments je stredne veľká firma, ktorá založila svoj úspech na efektivite a úzkej komunikácii s partnermi. Zatiaľ teda necítime potrebu sa presúvať na iný trh, kde by možno táto naša silná stránka začala viaznuť a mohlo by to ovplyvniť náš výkon. No uvidíme, ako sa to vyvinie neskôr.
K bratislavským projektom patrí aj veľmi špecifická klientela a dopyt, keďže sú v nej nehnuteľnosti najdrahšie. Vzhľadom na vypredanosť projektu to vyzerá, že aj skupina ľudí, ktorá si môže dovoliť prémiový segment. A síce netvorí dominantnú, no stále dosť veľkú časť spoločnosti. Myslíte si teda, že je čoraz väčšia časť Slovákov, ktorá si môže dovoliť prémiové bývanie?
Myslím si, že áno. Bratislava za posledné roky prilákala množstvo firiem a celkovo zbohatla aj v privátnom sektore a z nášho projektu Metropolis vidíme, že ten záujem je vysoký. Väčšinou sú to ľudia hlavne priamo z Bratislavy. Dalo by sa to porovnať k dopytu v Prahe, kde v oboch mestách je akási bublina, v ktorej je veľa firiem a investícií a ide o úplne iný trh, ako napríklad v porovnaní s krajskými mestami. Bohatých ľudí tam je dostatok, aby si prémiový produkt mohli dovoliť.
Kto kupuje na Slovensku miliónové byty? Cudzinci sú pri záujme o luxus v menšine
Kto bol typickým modelovým kupcom, boli to napríklad politici či manažéri?
Zo začiatku bol pomer klientov, ktorí si kupovali byt na vlastné bývanie, okolo 50 percent. Neskúmali sme ich povolania, no známych politikov som tam nepostrehol. Taktiež nesledujeme, v akých kruhoch sa klienti pohybujú, okrem toho, že preverujeme, či nie sú trestne stíhaní a podobne. No paradoxom je, že aj keď ide o luxusný projekt, tak ho väčšina ľudí kupuje na vlastné bývanie. Zo začiatku ich bolo okolo spomínaných 50 percent a dlho sa toto číslo držalo. No dnes, keď sme dosiahli istú cenovú hladinu, ktorá pre investorov dáva možno trochu menší zmysel ako na začiatku, sa toto číslo preklopilo na sto percent predaja na vlastné bývanie. Aspoň podľa toho, čo nám hovoria kupci. Mali sme medzi klientmi aj diplomatov či zahraničných manažérov, ktorí majú príbuzenstvo na Slovensku. No nerád sa vyjadrujem k skladbe klientov, pretože každý klient je dôležitý a je jedno, čo robí, ak má záujem o náš produkt. Ak má našetrené prostriedky a vybaví si hypotéku, tak si ten byt kúpi. Ide o dobrú investíciu, ale aj o možnosť bývania.
Niekoľko veľkých developerov pre HN potvrdilo, že vyše 50 percent klientov u nich nakupuje byty bez úverov. Ako to je v Metropolise?
Môžem potvrdiť, že aj u nás je toto číslo podobné. 50 percent klientov nemá buď žiadnu hypotéku, alebo len minimálnu.
Aký vývoj predpokladáte do budúcnosti? Myslíte si, že by v nasledujúcich rokoch mohol byť trh s prémiovým segmentom ohrozený, alebo bude mať, naopak, väčší úspech?
Myslím si, že prémiový trh nie je ohrozený dnešnou situáciou. Jedným z dôvodov je, že takýchto bytov je málo a ich balík je obmedzený. Druhým dôvodom je, že ešte stále existuje klientela, ktorá chce investovať do vyššieho segmentu, pretože to vníma ako ochranu proti inflácii, ale aj ako možnosť nárastu investície. Je pravda, že sa nachádzame v neistej dobe a tak, ako sme si pred rokom hovorili, že covid je konečne preč, tak prišla vojna a všetko sa zmenilo. Okrem neistoty mala dosah aj na klientov a tým, že sa nachádzame v priamej blízkosti Ukrajiny, tak o to viac klienti premýšľali aj nad budúcnosťou. No v momente, ako sa spoločenský chaos ustálil a ľudia prijali, že vojna tu je, no nemôžeme na tom ľpieť, tak sa vrátili na realitný trh. Desať rokov sme tu žili v ekonomickom aj realitnom boome, takže ustálenie určite nastane, no prémiový segment to určite neohrozí.
Aj realitný trh zasiahlo zdražovanie energií a stavebných materiálov. Aký vplyv to malo na náklady a o koľko percentuálne vám stúpli?
Bolo to hektické obdobie. Zdražovanie sa reálne začalo v polovici roku 2021, keď sa odrazilo hlavne na cenách materiálov. Po začiatku vojny vznikla neistota aj v oblasti energií, čo sa, samozrejme, opäť premietlo aj do materiálov, no my v Mint Investments sme už vtedy aktívne pracovali s generálnym dodávateľom Takenaka a oslovovali sme rôznych subdodávateľov a diskutovali o cenách. Myslím si teda, že sa nám podarilo dosah zminimalizovať čo najviac, takže na konci dňa bol v nižších jednotkách ako možno u iných developerov.
Čo sa týka zvyšovania cien energií, to nás zatiaľ nepostihlo, najmä kvôli zastropovaniu. Zároveň projekt naberá v rámci výstavby na obrátkach až teraz, takže doteraz sme ešte nespotrebovali toľko energie. Zvyšovanie sme teda vnímali hlavne z toho dôvodu, že subdodávatelia majú drahšie energie na výrobu materiálov a generálny dodávateľ zas na obeh strojov. Ale na konci dňa sa nám to podarilo dobre minimalizovať, takže sme s výsledkom spokojní.
Najprv ste sa museli popasovať s pandémiou – predpredaj ste spustili počas druhej vlny, teraz zas ekonomiku spomaľuje vojna na Ukrajine a vysoká inflácia. V čom sú situácie rovnaké a v čom odlišné?
Predaj sme spustili na jeseň 2020, pričom tá prvotná panika odišla s koncom prvej vlny, takže ľudia dovtedy stihli celú situáciu spracovať. Každý efekt potrebuje čas na to, aby sa uložil v mysliach ľudí a aby ho dokázali nejako vnímať, takže predaj sme načasovali celkom dobre. Efekt pandémie na predaj bol pre nás teda nulový. Paradoxne práve naopak mali o projekt
Metropolis o to väčší záujem, pretože chceli investovať peniaze . V prvej fáze covidu, keď sme boli zavretí doma, veľa ľudí uvažovalo nad tým, čo urobiť s finančnými prostriedkami. Predtým bol konzum v spoločnosti veľmi vysoký a ľudia vo veľkom nakupovali a míňali peniaze, expresívne povedané, na blbosti. Keď však museli počas pandémie sedieť doma, tak sa oveľa viac venovali tomu, kam investovať. Videli sme to aj v Česku, kde ľudia začali investovať najmä do fondov, ale aj bytov. Takže v momente, keď sme spustili predaj, boli už povzbudení tým, že mohli investovať do bytu, a záujem bol o to väčší.
To je však úplne odlišná situácia oproti tej terajšej, spôsobenej vojnou na Ukrajine. V tom čase sme totiž už boli v istom predajnom cykle a po začiatku vojny sa drasticky zmenilo aj správanie klientov. Klient, ktorý sa predtým rozhodoval za dva týždne, sa teraz rozhoduje mesiac a pol. Viac sa teda zamýšľa nad situáciou vo svete a dosahmi vojny naňho.
Analytici predpokladajú, že úroky by sa do konca roka mohli ustáliť na hodnote troch až štyroch percent. Aký máte na tento odhad názor vy a aký by to mohlo mať dosah na obchody s nehnuteľnosťami?
Myslím si, že najviac môže byť výškou úrokov ovplyvnený nižší a stredný segment, pretože ten sa nakupuje prevažne kombináciou vlastných prostriedkov a vyššej hypotéky. Ten skok, ktorý sme mohli sledovať tento rok, z jedného percenta na štyri, bol veľký, takže čím vyššia sadzba bude, tým viac sa bude spomaľovať aj stredný segment. Luxusný segment však má klientelu, ktorá sa až tak nespolieha na hypotéku, takže klientela tam zostane. Zároveň sa však môže zmenšiť tá časť klientely, ktorá si chce byt kúpiť na vlastné bývanie s očakávaním vyššieho financovania prostredníctvom úveru, keďže to financovanie je drahšie.
Čo sa týka výšky úrokových sadzieb, to bude závisieť aj od krokov ECB. Aktuálne je jej miera 2,50 až 2,75 [JM2] percenta a úroky hypoték na Slovensku dosahujú rozmedzie 3,5 až štyri percentá, takže si myslím, že banky už do nich svoje marže premietli. Verím teda, že v budúcom roku sa úroky ustália na maximálne štyroch percentách , no určite to bude mať vplyv na spomalenie dopytu po nehnuteľnostiach.
Aký vývoj na trhu očakávate? Ako budú rásť ceny nehnuteľností?
Myslím si, že ceny budú pravdepodobne stagnovať. Nemyslím si, že budú závratným tempom rásť, o to viac, o čo agresívnejšie budú banky vo zvyšovaní úrokových mier. Ceny nemajú prečo klesať, pretože ceny materiálov síce dnes už stagnujú, no stále sú na úrovni, ktorá je omnoho vyššia ako pred rokom a pol. My sami vieme, že ak by sme dnes začali stavať projekt od nuly, tak nemôžeme ceny upravovať smerom dole, pretože by sme projekt nie že nepostavili, ale ešte by sme na ňom aj prerobili. Myslím si teda, že nastane stagnácia.
A bude sa podľa vás stagnácia týkať celého trhu, teda sekundárneho aj prémiového?
Stredný segment nových bytov je podľa mňa na trajektórii stagnácie . Developeri nemôžu znížiť ceny, pretože by na nich po započítaní všetkých nákladov prerobili. Čo sa týka luxusného segmentu, ten bude vždy špecifický. Tam záleží na konkrétnom produkte. Downtown môže aj naďalej rásť, no nebude to takým tempom, ako to bolo po minulé roky, keď ten rast nehnuteľností bol tak v Bratislave, ako aj v Prahe obrovský. Tretím segmentom je secondhand, pri ktorom už v Česku po zvyšovaní úrokových sadzieb nastal efekt padania cien o 10 až 15 percent. V posledných rokoch totiž ceny secondhandov dobiehali ceny novostavieb. Neviem povedať, či sa tak stalo aj na Slovensku, no v Česku prišlo k vyrovnaniu cien. A v dnešnej dobe už prichádza ten zlom, keď secondhand, ktorý je starší a má horšiu kvalitu ako novostavba, tak energeticky, ako aj technologicky, dochádza ku korekcii cien secondhandových bytov . A myslím si, že rovnaká situácia nastane aj na Slovensku, pretože financovanie bude drahšie, ľudia si budú viac vyberať a budú viac nakupovať stredný segment, ak na to budú mať. Čiže ak budete mať za rovnakú cenu secondhand aj novostavbu, tak si určite nevyberiete secondhand.
Kto je Jaroslav Mida
Vyštudoval Inštitút ekonomických štúdií na Univerzite Karlovej v Prahe. V roku 2014 nastúpil do spoločnosti Mint Investments ako investičný analytik, kde postupne získal post investičného riaditeľa. Vedie investičný tím, je zodpovedný za transakčný proces, financovanie projektov, development a vyhľadávanie investičných príležitostí.
Autor: Petra Uhráková
